Knižná revue

Knižná revue

Námestie SNP 12
812 24 Bratislava
02/204 73 514
0918 640 831
krevue@litcentrum.sk

šéfredaktor:

Mgr. Matúš Mikšík

miksik@litcentrum.sk

Logo fb

Nové číslo

 

 

   

 

 

 

 

Literárne podujatia od 5. do 11.12.

Správa

05. 12. 2016 16:14

Pondelok 5.12. o 18.00, Goetehho inštitút, Panenská 33, Bratislava, Robo Roth číta Stepného vlka (vydavateľstvo Petrus, edícia Terra)

Pondelok 5.12. o 17.00, Zoya Gallery Erdödyho palác Ventúrska 1, Bratislava. Milan Lasica, Marek Ormandík a Vydavateľstvo SLOVART vás pozývajú na slávnostné uvedenie knihy. Knihu „pokrstí“ Peter Lipa.

Utorok 6.12. o 18.00, Martinus, Obchodná 26, Bratislava, Martin Pyco Rausch predstaví ďalšiu zo svojich kuchárskch kníh zo série Moje jedlo. V novej knihe s názvom Štyri ročné obdobia vyspovedal viacnásobnú blogerku roka, lektorku edukačných kurzov a gastrokonzultantku Silviu Horeckú. Moderuje Annamária Závodníková.

Streda 6.12. o 18.00, Panta Rhei, Poštová, Bratislava, Literárny kvíz II – pokračovanie úspešného podujatia s Dadom Nagyom. Môžete sa zabaviť a vyhrať knižné ceny. Zaregistrujte sa cez facebook správou alebo príďte aspoň 15 minút pred začiatkom, aby ste sa stihli registrovať.

Sobota 10.12. o 18.00, A4 – priestor súčasnej kultúry (budova YMCA), Karpatská 2, Bratislava, slávnostné odovzdávanie cien 20. ročníka literárnej súťaže a krst zborníka víťazných prác POVIEDKA 2016. Počas hudobného večera odovzdajú literárne ceny Poviedka 2016, Básne 2016 a ako hudobný hosť vystúpi Katarína Máliková, ktorá na koncerte pokrstí svoje debutobé CD Pustvopol. Večer organizuje OZ literarnyklub.sk a vydavateľstvo KK Bagala. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dve témy Novotvaru

Správa

05. 12. 2016 15:32

 

V rámci medzinárodného literárneho festivalu Novotvar 2016 sa v priestoroch A4 na Karpatskej konali dve diskusie so zaujímavými diskutujúcimi. Obe moderoval básnik a filmový publicista Michal Tallo.
Prvá z nich na tému Angažovaná poézie včera a dnes otvorila otázky angažovanosti v umení a samotného slova „angažovaný“. Diskutujúcimi boli slovenská poetka Katarína Kucbelová, slovenský prozaik, básnik a vydavateľ Peter Šulej a český básnik a publicista Adam Borzič. Diskusia začala pomerne prudkým odsúdením pojmu angažovanej poézie zo strany Kataríny Kucbelovej. Postupne však – na základe otázok moderátora – boli diskutéri zhovievavejší k spoločensko-kritickým básňam, ktoré presahujú angažovanú poéziu svojou schopnosťou zachytiť spoločenskú atmosféru a dianie. Slovo „angažovaný“ na seba, aj vplyvom minulosti, nabralo negatívne konotácie a niektorí z diskutujúcich volali po jeho očistení. Adam Borzič hovoril o nutnosti univerzálnej skúsenosti v básňach. Rýchlo, módne a ostro napísať kritiku na politiku nie je cesta, o pár rokov už nikto nebude vedieť, o čom básne sú. Treba ísť vždy hlbšie, zachytiť celospoločenské vzorce.
Na druhý deň sa konala diskusia na tému umeleckých prekladov s názvom Prekladať, prekladať, prekladať. Diskutujúcimi boli prekladateľ z maďarčiny Vladimír Janček, poetka, filmová publicistka a prekladateľka z francúzštiny Mária Ferenčuhová, český básnik, vydavateľ a prekladateľ Petr Borkovec a prekladateľka z taliančiny a francúzštiny Miroslava Vallová.
Diskutovalo sa o problémoch súčasného prekladu na Slovensku a v Českej republike, kedy bola podľa očakávaní spomenutá potreba lepšieho financovania. Štipendiá od Fondu na podporu umenia môžu byť dobrým riešením, ich význam a funkčnosť ukáže čas. Prekladanie sa napokon ukázalo byť „umením strácať“, snahou nevytvárať nijaké nové významy textu a byť mu verný. Odpustiť si všetky potreby po vlastných interpretáciách. Diskutovalo sa aj o forme prekladu, kedy existujú dve možnosti – ponechať čitateľovi vedomie o tom, že ide o prekladovú literatúru, alebo text úplne prispôsobiť jazyku, do ktorého je prekladaný. Zvláštnou témou, aj vďaka prítomnosti českého hosťa Petra Borkovca, sa stala otázka prekladania slovenských textov do češtiny. Kým jeho vydavateľstvo Fra sa zásadne drží pôvodných, nepreložených textov, viaceré české vydavateľstvá slovenskú literatúru prekladajú. Miroslava Vallová citovala českého vydavateľa Petra Minaříka: „Zo slovenčiny by sa prekladať nemalo, no nemôžem inak“. Petr Borkovec poznamenal, že Česko stratilo so slovenskou literatúrou kontakt a už teraz je neskoro. Na záver diskusie sa niektorí z nich priznali k vtipným chybám, ktoré sa im niekedy pritrafili a zhodnotili, že prekladanie je náročná, no uspokojujúca práca, ktorá ponúka hĺbkové štúdium autora a jeho osobnosti.

Peter Kováč
Foto Peter Proházka

Ako sa rodil príbeh Konválie

Rozhovor

02. 12. 2016 11:56

Spisovateľka Denisa Fulmeková (1967) sa rozhodla rozpovedať príbeh svojej starej mamy Valérie Reiszovej a známeho básnika, ktorý bol zároveň františkánskym rehoľníkom a kňazom. Nazvala ju Konvália, s podtitulom: Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. Knihu vydalo Vydavateľstvo Slovart a Konváliou nazval Valériu už Dilong v rovnomennej básnickej zbierke. Keďže ide aj o rodinný príbeh autorky, do textu zakomponovala nielen historické fakty, ale aj svoje vlastné či rodinné spomienky, a tiež citácie z doteraz nepublikovanej vzácnej korešpondencie hlavných protagonistov.

 

Poznáte osud podobný príbehu Valérie Reiszovej a Rudolfa Dilonga?

Nie, nepoznám. Traduje sa síce, že mnoho duchovných má potomstvo, ale každý príbeh je jedinečný. A ja poznám práve ten Valériin.

Stretávala sa Valéria so svojimi kolegyňami poetkami, niektorými možno tiež zaľúbenými do kňazov – Henny Fiebigovou, Helenou Riasnickou, Hanou Záhorskou, Máriou Juskovou?

Neviem, ale skôr nie, nikdy tie mená nespomínala. Pamätám si iba mená jej priateliek z posledných dekád jej života, no tie nepatrili do umeleckých kruhov, možno s výnimkou jednej, ktorej syn je spisovateľ. O kruhu autoriek, ktoré spomínate, však píše exilový autor Ján Okáľ v pamätiach Leto na Traune (1986): „Z Nitry spravil Dilong stredisko mladých poetov, kde rád potom prichodil aj Tido Gašpar a iní uznávaní literáti na stretnutia s nádejnou mládežou. Tu rozpínali svoje krídla poetky Maruša Jusková, Helena Riasnická (Pospíšilová-Horová) a Henny Fiebigová, ba i Janko Silan tu našiel prvých milovníkov svojej poézie. Atmosféru tejto nitrianskej etapy Dilongovho vývinu nič nevystihuje lepšie ako Dilongova roztomilá zbierka veršov Helena nosí ľaliu.“

(viac)

To, čo robíme, má zmysel

Správa

02. 12. 2016 09:57

Knižný veľtrh Bibliotéka láka čoraz viac návštevníkov. V rámci 24. ročníka sa na ploche 10 000 metrov štvorcových predstavilo v bratislavskej Inchebe 203 vystavovateľov zo Slovenska, Česka, Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Ruska a Srbska.

Bibliotéku otvoril minister kultúry Marek Maďarič, ktorý pripomenul známu skutočnosť: „Prieskumy hovoria o tom, že ľudia nečítajú až toľko, ako by mali čítať. Ten aktuálny hovorí, že tretina ľudí sa priznala, že v uplynulom roku žiadnu knihu neprečítala,“ povedal pre TASR. O to je podľa neho dôležitejšie usporadúvať takéto veľké veľtrhy a možnosť kúpiť si knihy priamo tu považuje za vítanú, či už ako „vec obchodnú pre vydavateľov“, alebo „vec kultúrnu“.

„Ja ako minister kultúry sa na knižný veľtrh dívam aj ako na udalosť prinajmenšom spolovice kultúrnu,“ uviedol pre agentúru.

(viac)

Číta sa, píše sa. A to je dobre

Úvaha

02. 12. 2016 09:50

V porovnaní s obrovskými knižnými veľtrhmi, ako sú Book Messe vo Frankfurte, alebo aj pražský Svět knihy, je bratislavská Bibliotéka iba takou mláčkou popri šírom a nedozernom mori. Ale oplatí sa do nej ponoriť a nechať sa unášať vlnami písmeniek.

Keď spisovateľ príde na knižný veľtrh a vidí spústu kníh okolo seba, napadne mu: „Načo ešte písať nejaké ďalšie? Veď je to ako nosiť drevo do lesa.“

„Ale zober si to aj z tej pozitívnej stránky – že ľudia ešte stále čítajú a že písanie má zmysel,“ snažila sa ma kamarátka z Literárneho informačného centra naviesť na pozitívnu interpretáciu. Nakoniec, také je aj poslanie LIC: motivovať spisovateľov, aby spisovali.

Štyri dni, počas ktorých mala Bibliotéka otvorené brány, poskytli dosť času na to, aby človek spoznal všetky knižné novinky aj starinky, prezrel si besedy so spisovateľmi a prípadne si dal aj obed v závodnej jedálni, a či skôr „táckarni“, ktorý stojí asi toľko, ako obed v rakúskej reštaurácii.

Nesporným pozitívom Bibliotéky je fakt, že s termínom jej konania už nekoliduje prítomnosť divokých zahraničných kolotočových atrakcií ostro kontrastujúcich s akou-takou snahou vniesť do industriálneho inchebáckeho areálu aspoň trochu literárnej kultúry.

Toľko jeden zážitok z minulých ročníkov. A druhým boli pravidelné nedeľné besedy s humorne naladenými spisovateľmi. Ocitol som sa v tejto zostave spolu s Tomášom Janovicom či Kornelom Földvárim, ale spolu s ním zrejme odišiel aj tento formát. A celkovo kus dobrej nálady a pohody, ktorú vedel vyčariť.

(viac)

              staršie