Ak nemáš sny, peniaze sú ti nanič - Knižná revue

Knižná revue

Námestie SNP 12
812 24 Bratislava
02/204 73 514
0918 640 831
krevue@litcentrum.sk

šéfredaktor:

Mgr. Matúš Mikšík

miksik@litcentrum.sk

Logo fb

Nové číslo

 

 

   

 

 

 

 

Ak nemáš sny, peniaze sú ti nanič

03. 03. 2017 11:23 | Pavol Štubňa | Recenzia

Quincas Borba / Machado de Assis / Preklad Lenka Cinková / Veľvyslanectvo Brazílskej federatívnej republiky 2016

 

 

 

Brazílsky spisovateľ Joaquim Maria Machado de Assis sa narodil v roku 1839 a jeho známy román Quincas Borba bol prvý raz knižne publikovaný v roku 1891. Z historického hľadiska zachytáva toto dejinné rozpätie udalosti počínajúce vyhlásením nezávislosti Brazílie od Portugalska v roku 1822, cez zrušenie otroctva v roku 1888, následnú hospodársku krízu v dôsledku nedostatku lacnej pracovnej sily, až po vojenský puč vedúci k zrušeniu cisárstva a vyhláseniu Brazílskej republiky v roku 1891. Uvedené spoločenské zvraty nachádzajú následne priamy či nepriamy odraz aj v románe Quincas Borba.

Národnooslobodzovacie a zjednocujúce snahy na európskom kontinente smerujúce k vytvoreniu národných štátov boli výrazne podporované aj vo svete umenia. V tomto zmysle Machadove romány nesú viaceré znaky spoločensky angažovanej literatúry s cieľom prispieť ku konsolidácii politických a sociálnych pomerov novovzniknutého štátneho celku – Brazílskej federatívnej republiky.

Nielen romantický realizmus

Z literárneho hľadiska je Machadova tvorba osobitne ovplyvnená romantizmom zo začiatku 19. storočia a európskym realizmom (v národných formách známym ako francúzsky naturalizmus, taliansky verizmus a podobne) z jeho druhej polovice. Ak pre romantizmus bolo charakteristické zobrazovanie citového života literárnych postáv – ich najvnútornejších, spravidla nenaplnených túžob, nesúlad medzi životnou realitou a politickými, sociálnymi a morálnymi ideálmi protagonistov, ich iracionálne správanie, „Weltschmerz“, duševný nepokoj a úniky do idealizovaného sveta prostredníctvom fantázie, bláznovstva, snov či vízií, realizmus sa zameriaval na vykreslenie života spoločensky ukotveného jedinca interagujúceho so životným okolím v konkrétnom dobovom kontexte a podliehajúceho rôznorodým spoločenským dynamikám.

Tento hybridný literárny žáner zlučujúci v sebe subjektivizmus romantizmu a objektivizmus realizmu – nazývaný aj romantický realizmus – je autorskou konštantou väčšiny Machadových diel. Jeho príbuznými formami, rozšírenými v literárnej tradícii druhej polovice 19. storočia, ktorých vplyv nachádzame aj v románe Quincas Borba, boli literárny impresionizmus a dekadentizmus.

V pozícii revolty voči dominujúcemu klasicistickému vkusu zdôrazňoval dekadentizmus pocity márnosti, prázdnoty, nudy, osobného a spoločenského sklamania a následnej beznádeje. V porovnaní s klasicistickými predstavami o výchovnom poslaní umenia, ktoré malo predstavovať v prvom rade kladných hrdinov a pozitívne spoločenské vzory, dekadentizmus presadzoval svojbytnosť umenia. Spisovatelia sa sústreďovali predovšetkým na novosť a prekvapivosť – v oblasti použitých výrazových prostriedkov, kompozície deja alebo pri vykresľovaní postáv. Naznačenú estetickú preferenciu dokázali zvyčajne realizovať práve prostredníctvom protagonistov osobnostne rozvrátených či nezrelých, akými sú aj hrdinovia románu Quincas Borba. Klasicistické prvky sa však z Machadovho príbehu o nečakanom zásahu Šťasteny do života chudobného učiteľa nevytratili celkom a nadobudli podobu citátov z klasických literárnych diel, odvolávok na ich autorov či na postavy, ktoré v nich vystupujú. Frekventované sú aj odkazy na kresťanskú a grécku mytológiu.

Moderný román

Z filozofického hľadiska sa autor pri písaní románu inšpiroval prevažne Schopenhauerovými a Kierkegaardovými tézami („Ľudia nežijú ako jednotlivci. Dav je pravda.“), čo sa na úrovni jeho štýlu následne prejavilo v podobe pochmúrnej nálady, pocitov zmaru, mysticizmu, ale aj narcizmu a jemnej erotiky. Úvod knihy môže spočiatku vyvolávať dojem toho, že ide o filozofický román, avšak v skutočnosti sa tak autor, ako aj hlavná postava Rubião, dotýkajú základných filozofických otázok len okrajovo. Ústredná dejová línia románu sa odvíja v podobe životných osudov protagonistu a jeho takmer bezcieľnej životnej púte, ktorej definitívny ráz nedokázala v konečnom dôsledku ovplyvniť ani výrazná zmena vonkajších – ekonomických, sociálnych, kultúrnych – okolností. Jeho životný príbeh sa tak stáva obrazom krízy pozitivistickej filozofie (vyvolanej počiatočným optimizmom priemyselnej revolúcie v druhej polovici 19. storočia), ktorá prisudzovala ľudskému rozumu (raciu) a s ním spojenému pokroku v oblasti vedy a techniky postavenie jediného a univerzálneho nástroja ľudského poznania.

Román Quincas Borba – ako celé Machadovo dielo – je poznačený iróniou a skepsou prameniacimi v autorovej pochmúrnej povahe. Súčasne oplýva fascinujúcimi a detailnými psychologickými analýzami duševných pohnútok protagonistov, čo z neho robí predchodcu existenciálne a psychologicky ladených románov nasledujúcich rokov z prelomu 19. a 20. storočia.

Napriek historicky vzdialenému obdobiu svojho vzniku pôsobí Quincas Borba dojmom moderného románu, ktorý sa vyznačuje nielen plynulým a pútavým štýlom – vynikajúco sprostredkovaným prácou prekladateľky – kombinujúcim v sebe viaceré rozprávačské techniky, ale aj nadčasovou existenciálnou tematikou odkazujúcou na základné ľudské pocity a túžby vo svete, ktorý nežičí autentickým prejavom osobnosti a skláňa sa pod tlakom spoločenských konvencií a malomeštiackej morálky.

Pavol Štubňa